Ako má chodiť pes pri nohe
Pes ide na voľnom vodítku pri ľavej nohe psovoda tak, že jeho pravé rameno je stále na úrovni psovodových nôh. Pes sa automaticky prispôsobuje tempu pohybu (normálna chôdza, pomalá chôdza, poklus). Psovod môže v kľude i za pochodu robiť obraty vľavo v bok, vpravo v bok a čelom vzad. Pri zastavení si pes automaticky sadá k nohe , po každom obrate v kľude tiež.
Nácvik
Najprv je nutné, aby sa psovod sám naučil správne reagovať na pokyny. Pri Vľavo v bok! sa psovod na mieste otočí o 90º proti smeru pohybu hodinových ručičiek – za ľavou rukou, pri Vpravo v bok! sa psovod otocí o 90º proti smeru pohybu hodinových ručičiek – za pravou rukou. Pri pokyne Čelom vzad! sa psovod otočí o 180º proti smeru hodinových ručičiek – za ľavou rukou. Pri pohybe sa psovod na povely otáča na mieste, nerobí oblúčiky. Je dobré, ak si psovod sám na kľudnom mieste vyskúša veliť a robiť obraty, aby sa mu zautomatizovali a on sa pri výcviku mohol naplno venovať psovi.
Psovod stojí v základnom postoji so psom pri nohe. Uvoľnené vodítko drží v pravej ruke a ľavou ho pridržuje. Pri pokyne inštruktora Pochodom vchod! dáva psovod povel K nohe! aj s posunkom, vykročí dopredu a ľahko potiahne vodítkom dopredu-hore. Ak pes nechápe, môže mu psovod ponúknuť maškrtu (vo výške hlavy psa, aby po nej neskákal), ktorou ho po niekoľkých krokoch odmení. Psovod pokračuje voľným tempom rovno dopredu, zároveň koriguje vzdialenosť psa od nohy miernym ťahom, bez by nemal ísť od nohy ďalej ako 20 cm. Psovod psa pri chôdzi často chváli a odmeňuje maškrtou. Ak sa pes predbieha, trhne psovod vodítkom vzad. Ak ani po dlhšom nácviku pes neprestane predbiehať, zrýchli psovod pri ďalšom nácviku tempo chôdze psa pri ovládateľnosti. Malý pes by mal v ideálnom prípade vedľa psovoda klusať. Ak pes zaostáva za psovodom, pomôže mu psovod maškrtou alebo nacvičuje ovládateľnosť v pomalšom tempe (hlavne to platí pri malých psoch). Takto postupuje aj pri zmene rýchlosti chôdze – poklus a pomalá chôdza. Pri každej korekcii dáva psovod znovu povel K nohe! aj s posunkom. Ak sa pes začuchá na zemi, psovod trhne vodítkom smerom k nohe. Pri pokyne od inštruktora Zastaviť stáť! dá psovod najprv povel aj s posunkom, aby psa upozornil na zmenu a až potom sa sám zastaví. Nenechá psa predbehnúť a napríklad s pomocným povelom Sadni! si ho posadí k nohe. Neskôr psovod začína robiť oblúky vľavo i vpravo, ich polomery postupne zmenšuje.
Pri obratoch na mieste začína psovod v základnom postoji. Na pokyn inštruktora psovod dá povel K nohe! a posunok a sám sa otočí. Zároveň pomáha psovi.
Pri Vpravo v bok! psovod pomôže psovi tým, že ho potiahne za vodítko doprava tak, aby nakoniec pes znovu sedel pri jeho nohe ako v základnom postoji. Pri Vľavo v bok! a Čelom vzad! Položí psovod ľavú ruku psovi do oblasti slabiny (pes je v tejto oblasti veľmi citlivý a pokiaľ ho to bude bolieť, pas bude tento cvik robiť nabudúce neochotne a so strachom) a jemne ho otáčame spolu so sebou o 90º alebo 180º. Dbá na to, aby nakoniec bol v základnom postoji so psom sediacim pri ľavej nohe. Môže mu pomôcť povelom Sadni! Pri obratoch za pochodu psovod musí dávať najprv pokyn psovi. Pomáha psovi rovnako ako je uvedené vyššie, len je nutné, aby sa psovod rýchlo zorientoval. Pri obratoch za pochodu sa psovod nezastavuje a pes neprisadne k nohe, celú dobu zotrvávajú v rovnakom tempe.
Ovládateľnosť
Pri ovládateľnosti na vodítku psovod psa netrestá, vždy len upravuje. Pri neskoršom nácviku na ovládateľnosť bez vodítka je dobré naučiť psa, že v pravej ruke okrem vodítka drží psovod maškrtu, alebo hračku, na ktorú sa pes fixuje zrakom. Psovod psa priebežne za pochodu odmeňuje a chváli. Pri obratoch, či už na mieste alebo za pochodu si dávame zvlášť pozor na to, aby sme sa otáčali na päte a neobchádzali psa. Je vhodné, aby sme pri ovládateľnosti zmenili svoj prirodzený spôsob chôdze na „pochodovanie“, pes je potom zvyčajne pozornejší. Časom pri zastavovaní a obratoch na mieste vypúšťame pomocný povel Sadni! a požívame už len K nohe!, na ktorý automaticky pes reaguje prisadnutím. Musíme si pri obratoch dávať veľký pozor, aby sme psa nechytili za slabinu príliš silno, pretože mu to spôsobí bolesť, na ktorú by mohol reagovať trebárs aj tým, že nás bude chcieť uhryznúť. Každopádne by sme mu tento cvik do budúcna veľmi znepríjemnili.