SILKY TERIÉR
SILKY TERIÉR
Pôvod: Vznikol v Austrálii z európskych predkov, predchodcov dnešných škótskych teriérov, ktoré sa od nich vplyvom neproduktívnej izolácie výrazne odlíšili, a to ako ich "izbový" variant. Pravdepodobný je aj podiel krvi neskôr dovezených yorkshirských teriérov. Prvý štandard vznikol roku 1908.
Popis: Malý kompaktný nízky pes obdĺžnikového telesného rámca. Hlava stredne dlhá, mocná, cez tvár spadá dlhá srsť, ktorá však nezakrýva oči. Uši malé, vztýčené, vysoko nasadené, v tvare p(smena V, porastené krátkou srstou. Krk mierne klenutý, stredne dlhý, ušľachtilý. Nohy rovné, s jemnými kosťami. Telo skôr dlhšie, s rovnou líniou tela až po zadok. Chvost vysoko nasadený, nesený hore, skracuje sa na tretinu. Srsť dlhá, lesklá, jemná ako hodváb, siahajúca po zápästie a priehlavkový kĺb. Farba modrotrieslová alebo sivomodrotrieslová, nie však čiernotrieslová. Trieslová farba je na ňucháči, na ušiach, na tvári, na spodnej časti nôh a okolo análneho otvoru. Preferuje sa striebristý chocholík, čierna maska je však nežiaduca. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška 22,8 cm pri hmotnosti 3,62-4,55 kg.
Charakteristika: Typický teriérsky temperament, výbušný a dynamický. Ostrý strážca, hoci ho vyšľachtili ako spoločenského psa, dodnes je schopný chytať myši. Prekypuje sebavedomím a neohrozenosťou.
Zvláštne nároky: Hoci je jeho srsť na údržbu menej náročná ako srsť yorkshirského teriéra, žiada si pravidelnú každodennú údržbu. Pes má sklony k dominancii, vyžaduje dôslednú výchovu.
Využitie: Spoločník, strážca.
Výskyt: V Európe vzácny, u nás sa však vyskytuje a bol aj odchovaný.
Možná zámena: Od yorkshirského teriéra sa odlišuje väčšou veľkosťou, dlhším chrbtom a kratšou srstou. Veľmi vzácny austrálsky silky teriér je väčší a má drsnú srsť.
