ČESKÝ STRAKATÝ PES
ČESKÝ STRAKATÝ PES
Pôvod: V päťdesiatych rokoch ho vyšľachtil tvorca českého teriéra František Horák s cieľom vytvoriť vhodného laboratórneho psa pre potreby Biologického ústavu ČSAV, ktorého bol zamestnancom. Skrížil jedincov nemeckého ovčiaka s krížencom foxteriéra a ďalej pokračoval metódou spätnej príbuzenskej plemenitby s neskorším prikrížením nemeckého hladkosrstého stavača. "Horákov laboratórny pes" prišiel začiatkom osemdesiatych rokov o svoje uplatnenie v laboratóriách a skoro vyhynul. V ostatných rokoch ožíva oň záujem, vznikol samostatný chovateľský klub a plemeno je zrejme zachránené pred zánikom. K oficiálnemu uznaniu zo strany FCI ešte nedošlo.
Popis: Stredne veľký trojfarebný pes obdĺžnikového telesného rámca. Hlava klinovitá, s miernym stopom, oči mandľového tvaru, hnedé. Uši v tvare písmena V, menšie, priliehajúce k tvári. Krk nie veľmi dlhý, šikmý, bez laloka. Telo valcovité, s primerane hlbokým hrudníkom a mierne vtiahnutým bruchom. Nohy rovnobežné, s hrubými kosťami, svalnaté. Pohyb výdatný a vytrvalý. Chvost stredne dlhý, šabľovitý, môže byť nesený nad úrovňou chrbta. Srsť krátka, priľahlá, alebo dlhá, vlnitá, vždy s podsadou. Farba čiernožltobiela s čiemym nosom a tmavými očami alebo hnedožltobiela s hnedým nosom a svetlejšími očami. Ideálny pomer bielych a farebných plôch je 1 :1. Biele plochy musia mať bodkovanie. Veľkosť: Kohútiková výška 40-50 cm pri hmotnosti 15-20 kg.
Charakteristika: Nezvyčajne otužilý, nenáročný, skromný a prispôsobivý pes. Primerane temperamentný, mierny a priateľský, neagresívny strážca.
Zvláštne nároky: Nemal by mať nijaké. Hlavnou devízou tohto plemena je jeho nenáročnosť. Potrebuje primerane dlhé prechádzky.
Využitie: Spoločenský pes na vidiek aj do mesta. Dobrý strážca.
Výskyt: V Česku sa chov po istej prestávke opäť rozbieha. Chovná základňa zatiaľ nie je veľmi veľká. Každý nový záujemca je vítaný.
Možná zámena: S obyčajnými "bastardmi", od ktorých sa líši rozložením farieb a typovou jednotnosťou.